Napoli-Portici
a' ferrovià napule – Portìc fu a' primà lineà ferroviarià costruìt in Italià, inauguràt o' 3 ottòbr 1839; era a doppiò binariò ed avevà a' lunghèzz complessìv e' 7,25 chilometrì. Era privà e' scambì allestremìtà: re' piccòl piattafòrm girevòl [1] immettevàn e' rotabìl in arrivò ncopp'o' binariò e' partenza.
Énnece |
[càgna] Storià
L convenziòn ppe a' sua costruziòn vennè firmàt into 1836 [2],còn essà si concedèv allingegnèr Armànd Giusèpp Bayàrd de a' Vingtriè, a' concessiòn ppe a' costruziòn in quàttr annì e' na' lineà ferroviarià ra napule a Nocerà Inferiòr cu nu' ramò ppe Castellammàr ca' si fusse staccàt allaltèzz e' Torrè Annunziatà. Lànn seguènt vennè costituìt a Parigì na' Sociètà ppe a' costruziòn e a' gestiòn ra' ferrovià.
All ore 10 ro' 3 ottòbr ro' 1839, a' presènz ro' re Ferdinànd II e' Borbòn e re' cchiu' altè carìch ro' Regnò vi fu a' partènz ro' primò trenò compòst ra na' locomotìv a vaporè e' costruziòn inglès Longrìdg e ra ottò vagonì. o' percòrs vennè compiùt in novè minutì e miez tra ali e' gentè stupìt e festantè. a' locomotìv ca' trainàv o' trenò era statà battezzàt
Il primò viaggiò tràsportò 258 passeggerì. int'e' successìv quarànt iuorni ben 85.759 passeggèr usufruiròn ra' ferrovià. o' pittòr e' cortè Salvatòr Fergòl immortàlò e' avvenimènt int'e' suoì celèbr dipintì.
L lineà era sul partè e' nu' progètt cchiu' vastò: o' 1º agostò 1842 venivà infàtt inauguràt o' troncò successìv finò a Castellammàr e duje annì dopò, into 1844, a' diramaziòn ppe Pompeì, Angrì, Paganì e Nocerà Inferiorè. into 1846 o' Bayàrd ottenèv a' concessiòn pure ppe o' prolungamènt su San Severìn e Avellino[3]..
Illùstr ospitì provaròn a' nova realizzaziòn tra cui o' Papà Pio IX ca' l8 settèmbr 1849 sàlì ppe a' primà vota a napule su e' nu' trenò insièm o' Re e' napule Ferdinandò. o' convogliò realè fu condòtt personalmènt dallingegnèr Bayàrd. Pio IX scesè entusiàst dal trenò esprimènd a' presènt a' volòntà e' realizzàr pure nellò Statò Pontificiò re' operè ferroviarie.
[càgna] progettò, e' locomotìv e o' materiàl rotabìl
Dàt a' novìtà ro' miez ferroviariò, ppe a' realizzaziòn fu necessariò rivolgèrs allindustrià stranierà: a' progettaziòn era francesè, e' locomotivè, e' rodiggiò 1 A 1, giunsèr dallInghiltèrr ed eranò costruìt ncopp'o' modèll re' primè progettàt ra Georgè e Robèrt Stephensòn, o' restò dei materiàl rotabìl invecè era statò costruìt in Italià (Il ferrò re' rotaiè provenìv ra e' minièr ra' Vallàt dellò Stilàr e fu lavoràt into Polò siderurgìc e' Mongianà), in Calabrià.
L locomotìv ca' traìnò o' trenò inauguralè, a' "Vesuviò", era e' fabbricaziòn inglesè, costruìt ra' Longrìdg e Co. e' Newcàstl pesavà 13 tonnellàt e sviluppàv na' potènz e' 65 CV a' velocìtà e' 50 km/orà. a' caldaià era fasciàt ra listè e' legnò pregiàt tenutè insièm ra quàttr cerchiatùr in ottonè. o' tendèr a duje assì trasportàv sia lacquà ca' o' carbonè. a' gemèll Longrìdg avevà pocò primà effettuàt o' trenò staffetta.
Nèl 1939 int'a' ricorrènz ro' Centenariò vennè ricostruìt integralmènt o' convogliò inauguràl e datò ca' nun esistevàn cchiu' e' pianì progettuàl cu e' misurè a' locomotìv vennè ricostruìt sicond o' progètt ra' Bayàrd, anchèss Longrìdg e sul leggermènt differentè.
[càgna] Locomotive entrate into esercizio
- Locomotiva a vapore Vesuvio - 3 ottobre 1839
- Locomotiva a vapore Longridge - 3 ottobre 1839
- Locomotiva a vapore Bayard - 1 dicembre 1839
- Locomotiva a vapore Aquila - 1 luglio 1840
di costruzione francese
- Locomotiva a vapore Saint Quintin -
- Locomotiva a vapore Verges -
assemblate su modello lnglese consegnate tra 1842 e 1844
- Locomotiva a vapore Pietrarsa
- Locomotiva a vapore Papin
- Locomotiva a vapore Pompei
- Locomotiva a vapore Sorrento
- Locomotiva a vapore Ercole
- Locomotiva a vapore Parigi
- Locomotiva a vapore Lampo
- Locomotiva a vapore Veloce
- Locomotiva a vapore Freccia
- Locomotiva a vapore Corsi
- Locomotiva a vapore Robertson
- Locomotiva a vapore Maria Teresa
- Locomotiva a vapore Etna
- Locomotiva a vapore Partenope
[càgna] E' officine e' Pietrarsa
Unàltr re' influènz collateràl e' chistu progètt fu a' conversiòn a' produziòn ferroviarià, into 1842, e' nu' grandè stabilimènt già adibìt a' produziòn e' cannòn e proiettìl dartiglierià, ad esserè adibìt a' costruziòn e' locomotìv e allassemblaggiò ro' materiàl rotabìl a Pietràrs (decrèt realè ro' 22 maggiò 1843). e' officìn divennèr ambress nu' esempiò e' uso e' lavoraziòn e tecnologiè e' avanguardià. Inizialmènt e' officìn si occuparòn e' riparazionì, poi vennèr messè in cantièr locomotìv completamènt assemblàt nellò stabilimènt su modèll inglesè. into 1845 vennèr visitàt dallò Zar Nicolà e' e' Russià ca' ne rèstò talmènt colpìt ca' vollè riprodùrn a' piantà ppe a' costruziòn ro' suo complèss industriàl e' Kronstàdt. pure o' papà Pio IX visìtò a' fabbrìc o' 23 settèmbr 1849: a ricòrd ra' storìc visità e' 500 operaì vollèr erigèr na' chiesà postà e' front allò stabilimènt terminàt into 1853 poi demolìt into 1919.
o' 1845 è pure lànn in cui vennè costruìt a' primà locomotìv a vaporè interamènt in Italià (anchè si 'ncoppa basè e' nu' modèll inglesè): chesta assùns o' nomè auguràl e' Pietrarsà [4]. Ultimàt into 1853 o' complèss e' Pietràrs fu o' primò sistèm industriàl e' tuttà lItalià; allàtt ra' unificazionè, into 1860, contàv na' forzà fatic e' circà 1200 unità.
Dalliniziò ra' produziòn dirètt e' rotabìl e finò o' 1905 a Pietràrs risultàn costruìt oltrè 300 locomotivè, variè centinaià e' carròzz e cacc migliaiò e' carrì mercì [5].. o' declìn ra' traziòn a vaporè in Italià coincìd cu o' declìn dellattivìtà re' Officìn e' Pietràrs e Granilì, essènd cheste specializzàt in talè settorè, nun essènd possibìl na' eventuàl riconversiòn a causà ra' mancànz e' spazì utilizzabilì.
L costruziòn e' oltrè 13.500 metrì quadratì, na' vota dismèss è diventàt a' sedè e' nu' museò, o' Museò Nazionàl re' Ferroviè e' Pietrarsà.
Anch e' Postè italiàn hannò volutò ricordàr o' 150º anniversariò dellavvenimènt cu lemissiòn e' nu' francobòll commemoratìv into 1989.
[càgna] Jonte esterne
- ↑ Mappa della stazione terminale
- ↑ Decreto su wikisource
- ↑ Decreto e capitoli di concessione perché la strada ferrata da Napoli a Nocera sia prolungata per Sanseverino ad Avellino su Wikisource
- ↑ Gian Guido Turchi,nasce il museo ferroviario nazionale in i Treni 21/1982 a pag.30.ETR ,Salò
- ↑ L'album delle Locomotive a vapore,Duegi Editrice eGroup,Albignasego 2005.Volume I-Ristampa del catalogo ufficiale edito dalle Ferrovie dello Stato nel 1915 in 2 volumi:Locomotive ed Automotrici in servizio ed in costruzione al 30 giugno 1914