Canadà: Cagnamiente nfra 'e versiune

'A Wikipedia.
Contenuto cancellato Contenuto aggiunto
Andreas (chiàcchiera | contribuzzione)
Nessun oggetto della modifica
Andreas (chiàcchiera | contribuzzione)
m fix
Riga 44: Riga 44:


{{CASSETTO|MUL|Canëdë}}<!-- Inizio della voce in molisano -->
{{CASSETTO|MUL|Canëdë}}<!-- Inizio della voce in molisano -->

U '''Canëdë''' è nu paìš xë côbr a magjôrànz d'u [[Amérëghë (cöndënend)|cöndënend Mmërëghan]]. Zè-štènn d'u [[Mar Atalàntëghë]] nè-ll'ešt fin-u [[Mar Pačifëghë]] nè-ll'üèšt e fin-u [[Mar Artëghë]] n'u nord. È u sëcund xiù grand paìš d'u munn pë suprfìčj totàl, e fa cünfin tërrešt x-i [[Štat Ünit d'Amérëghë|Štat Ünit]] n'u sud e n'u norüèš.
U '''Canëdë''' è nu paìš xë côbr a magjôrànz d'u [[Amérëghë (cöndënend)|cöndënend Mmërëghan]]. Zè-štènn d'u [[Mar Atalàntëghë]] nè-ll'ešt fin-u [[Mar Pačifëghë]] nè-ll'üèšt e fin-u [[Mar Artëghë]] n'u nord. È u sëcund xiù grand paìš d'u munn pë suprfìčj totàl, e fa cünfin tërrešt x-i [[Štat Ünit d'Amérëghë|Štat Ünit]] n'u sud e n'u norüèš.


Riga 50: Riga 49:


Parìxj popëlë gja abbëtàvënë a terr ca öj occùp u Canëdë. Cümënzann n'i mil-quattëčiènd, spëdëzjun Brtanëghë e Frančés enn sploràt e, xiù dop, z'enn štabbëlìt lung a coštièr Atalàntëghë. N'u mil-settëčiènd-sëssand-a-tré, dop a [[Üèrr dë Sett Ann]], a Franč z'è rënünčat-ê quaš tutt i colonìj ca tënev na-ll'[[Amérëghë d'u Nord]].
Parìxj popëlë gja abbëtàvënë a terr ca öj occùp u Canëdë. Cümënzann n'i mil-quattëčiènd, spëdëzjun Brtanëghë e Frančés enn sploràt e, xiù dop, z'enn štabbëlìt lung a coštièr Atalàntëghë. N'u mil-settëčiènd-sëssand-a-tré, dop a [[Üèrr dë Sett Ann]], a Franč z'è rënünčat-ê quaš tutt i colonìj ca tënev na-ll'[[Amérëghë d'u Nord]].

{{FINE_CASSETTO}}<!-- Fine della voce in molisano -->
{{FINE_CASSETTO}}<!-- Fine della voce in molisano -->



Verzione d’’e 18:01, 23 ott 2010

'O Canadà è nu paese 'e l'Amèreca settentriunale, a nord d''e State Aunite d'Amèreca, e è 'o sicondo paese d''chiu gruosso do munno.

Ao Canadà songo arrecanusciute doje lenghe ufficiale, 'o ngrese e 'o francese. O francese se parla comme a primma lengua â pruvincia d' 'o Québec e pure 'int' a parte d''e pruince 'e New Brunswick, Terranova e Ontario. Tre quarte d''o popolo canadese parlano invece o ngrese comme e primma lenga. Quacche città, chiu assaj 'a capitale, Ottawa, songo bilingue.

A pupulazione nata ao Canadà (83% d''o totale), poco chiú d' 'a mmità è rigginare d''a Britannia, 'o 34% francise. Se songo po' nsediate na ventina 'e pupulazione deverze, tedesche (897.000), taliane (710.000), ucraine (420.000), olannese (352.000), pulacche (222.000). Cchiú 'e nu melione vene d' 'a Gran Vretagna e circa 280.000 d''e Stati Aunite. 'A maggioranza d''e canadese ca parlano 'o ffrancese campano ô Québec e songo circa ll’80% d''a pupulazione d''a pruvincia.


'A Bannera 'O nomme d''a Pruvincia 'A Capitale Quanno trasètte 'int' â Cunfederazione
Columbia Britannica Victoria 1871
Alberta Edmonton 1905
Saskatchewan Regina 1905
Manitoba Winnipeg 1870
Ontario Toronto 1867
Quebec Quebec 1867
New Brunswick Fredericton 1867
Nuova Scozia Halifax 1867
Isola d' 'o
Principe Edoardo
Charlottetown 1873
Terranova e Labrador St. John's 1949
Yukon Whitehorse 1898
Territorie 'e Nord-Ovest Yellowknife 1870
Nunavut Iqaluit 1999

U Canëdë è nu paìš xë côbr a magjôrànz d'u cöndënend Mmërëghan. Zè-štènn d'u Mar Atalàntëghë nè-ll'ešt fin-u Mar Pačifëghë nè-ll'üèšt e fin-u Mar Artëghë n'u nord. È u sëcund xiù grand paìš d'u munn pë suprfìčj totàl, e fa cünfin tërrešt x-i Štat Ünit n'u sud e n'u norüèš.

U Canëdë rëcanôš duj lingü ffëčal: u Nglés e u Frančés. U Frančés zë parl côm prim-a lingü n'a prüinč d'u Quebbèc e nd-ê part d'i prüinč d'u Növ Brunswik, d'a Terranôv, e da ll-Ôntàrj. Tré quart d'i Canadés nvéč parlën-u Nglés côm prim-a lingü. Cacxë čëttà, notamènd u capëlögh, u Ottaüà, sò bëlingü ffëčalmènd, tramiènd ca ll-avëtë, côm u Mündriàl čë son dë fatt.

Parìxj popëlë gja abbëtàvënë a terr ca öj occùp u Canëdë. Cümënzann n'i mil-quattëčiènd, spëdëzjun Brtanëghë e Frančés enn sploràt e, xiù dop, z'enn štabbëlìt lung a coštièr Atalàntëghë. N'u mil-settëčiènd-sëssand-a-tré, dop a Üèrr dë Sett Ann, a Franč z'è rënünčat-ê quaš tutt i colonìj ca tënev na-ll'Amérëghë d'u Nord.

Modello:Link AdQ Modello:Link AdQ Modello:Link AdQ Modello:Link AdQ Modello:Link AdQ Modello:Link AdQ Modello:Link AdQ