Canadà: Cagnamiente nfra 'e versiune
Nessun oggetto della modifica |
m fix |
||
Riga 44: | Riga 44: | ||
{{CASSETTO|MUL|Canëdë}}<!-- Inizio della voce in molisano --> |
{{CASSETTO|MUL|Canëdë}}<!-- Inizio della voce in molisano --> |
||
U '''Canëdë''' è nu paìš xë côbr a magjôrànz d'u [[Amérëghë (cöndënend)|cöndënend Mmërëghan]]. Zè-štènn d'u [[Mar Atalàntëghë]] nè-ll'ešt fin-u [[Mar Pačifëghë]] nè-ll'üèšt e fin-u [[Mar Artëghë]] n'u nord. È u sëcund xiù grand paìš d'u munn pë suprfìčj totàl, e fa cünfin tërrešt x-i [[Štat Ünit d'Amérëghë|Štat Ünit]] n'u sud e n'u norüèš. |
U '''Canëdë''' è nu paìš xë côbr a magjôrànz d'u [[Amérëghë (cöndënend)|cöndënend Mmërëghan]]. Zè-štènn d'u [[Mar Atalàntëghë]] nè-ll'ešt fin-u [[Mar Pačifëghë]] nè-ll'üèšt e fin-u [[Mar Artëghë]] n'u nord. È u sëcund xiù grand paìš d'u munn pë suprfìčj totàl, e fa cünfin tërrešt x-i [[Štat Ünit d'Amérëghë|Štat Ünit]] n'u sud e n'u norüèš. |
||
Riga 50: | Riga 49: | ||
Parìxj popëlë gja abbëtàvënë a terr ca öj occùp u Canëdë. Cümënzann n'i mil-quattëčiènd, spëdëzjun Brtanëghë e Frančés enn sploràt e, xiù dop, z'enn štabbëlìt lung a coštièr Atalàntëghë. N'u mil-settëčiènd-sëssand-a-tré, dop a [[Üèrr dë Sett Ann]], a Franč z'è rënünčat-ê quaš tutt i colonìj ca tënev na-ll'[[Amérëghë d'u Nord]]. |
Parìxj popëlë gja abbëtàvënë a terr ca öj occùp u Canëdë. Cümënzann n'i mil-quattëčiènd, spëdëzjun Brtanëghë e Frančés enn sploràt e, xiù dop, z'enn štabbëlìt lung a coštièr Atalàntëghë. N'u mil-settëčiènd-sëssand-a-tré, dop a [[Üèrr dë Sett Ann]], a Franč z'è rënünčat-ê quaš tutt i colonìj ca tënev na-ll'[[Amérëghë d'u Nord]]. |
||
{{FINE_CASSETTO}}<!-- Fine della voce in molisano --> |
{{FINE_CASSETTO}}<!-- Fine della voce in molisano --> |
||
Verzione d’’e 18:01, 23 ott 2010
Ao Canadà songo arrecanusciute doje lenghe ufficiale, 'o ngrese e 'o francese. O francese se parla comme a primma lengua â pruvincia d' 'o Québec e pure 'int' a parte d''e pruince 'e New Brunswick, Terranova e Ontario. Tre quarte d''o popolo canadese parlano invece o ngrese comme e primma lenga. Quacche città, chiu assaj 'a capitale, Ottawa, songo bilingue.
A pupulazione nata ao Canadà (83% d''o totale), poco chiú d' 'a mmità è rigginare d''a Britannia, 'o 34% francise. Se songo po' nsediate na ventina 'e pupulazione deverze, tedesche (897.000), taliane (710.000), ucraine (420.000), olannese (352.000), pulacche (222.000). Cchiú 'e nu melione vene d' 'a Gran Vretagna e circa 280.000 d''e Stati Aunite. 'A maggioranza d''e canadese ca parlano 'o ffrancese campano ô Québec e songo circa ll’80% d''a pupulazione d''a pruvincia.
'A Bannera | 'O nomme d''a Pruvincia | 'A Capitale | Quanno trasètte 'int' â Cunfederazione |
---|---|---|---|
Columbia Britannica | Victoria | 1871 | |
Alberta | Edmonton | 1905 | |
Saskatchewan | Regina | 1905 | |
Manitoba | Winnipeg | 1870 | |
Ontario | Toronto | 1867 | |
Quebec | Quebec | 1867 | |
New Brunswick | Fredericton | 1867 | |
Nuova Scozia | Halifax | 1867 | |
Isola d' 'o Principe Edoardo |
Charlottetown | 1873 | |
Terranova e Labrador | St. John's | 1949 | |
Yukon | Whitehorse | 1898 | |
Territorie 'e Nord-Ovest | Yellowknife | 1870 | |
Nunavut | Iqaluit | 1999 |
U Canëdë è nu paìš xë côbr a magjôrànz d'u cöndënend Mmërëghan. Zè-štènn d'u Mar Atalàntëghë nè-ll'ešt fin-u Mar Pačifëghë nè-ll'üèšt e fin-u Mar Artëghë n'u nord. È u sëcund xiù grand paìš d'u munn pë suprfìčj totàl, e fa cünfin tërrešt x-i Štat Ünit n'u sud e n'u norüèš.
U Canëdë rëcanôš duj lingü ffëčal: u Nglés e u Frančés. U Frančés zë parl côm prim-a lingü n'a prüinč d'u Quebbèc e nd-ê part d'i prüinč d'u Növ Brunswik, d'a Terranôv, e da ll-Ôntàrj. Tré quart d'i Canadés nvéč parlën-u Nglés côm prim-a lingü. Cacxë čëttà, notamènd u capëlögh, u Ottaüà, sò bëlingü ffëčalmènd, tramiènd ca ll-avëtë, côm u Mündriàl čë son dë fatt.
Parìxj popëlë gja abbëtàvënë a terr ca öj occùp u Canëdë. Cümënzann n'i mil-quattëčiènd, spëdëzjun Brtanëghë e Frančés enn sploràt e, xiù dop, z'enn štabbëlìt lung a coštièr Atalàntëghë. N'u mil-settëčiènd-sëssand-a-tré, dop a Üèrr dë Sett Ann, a Franč z'è rënünčat-ê quaš tutt i colonìj ca tënev na-ll'Amérëghë d'u Nord.
Modello:Link AdQ Modello:Link AdQ Modello:Link AdQ Modello:Link AdQ Modello:Link AdQ Modello:Link AdQ Modello:Link AdQ