Concorde: Cagnamiente nfra 'e versiune

'A Wikipedia.
Contenuto cancellato Contenuto aggiunto
m Robot: Automated text replacement (-p' 'a +p''a)
m robot Aggiungo: uk:Конкорд
Riga 68: Riga 68:
[[sv:Concorde]]
[[sv:Concorde]]
[[th:คองคอร์ด]]
[[th:คองคอร์ด]]
[[uk:Конкорд]]
[[zh:协和飞机]]
[[zh:协和飞机]]

Verzione d’’e 19:42, 18 set 2006

Chist'articulo nun è stato traduciuto cumpretamente. Si tenite genio, 'o putisseve fà pure vuje. Grazzie assaje! ... Ma nunn'ausate metode tipo Babelfish.

L'ùrtemo volo d' 'o Concorde.

'O Concorde è n'apparecchio supersònico 'e fabbricazzione anglo-franzese, nfra l'Aérospatiale e 'a British Aerospace, e fuje uno d' 'e duje supersòniche 'e linea ô munno c' 'o Tupolev TU-144.

'O 29 'e nuvembre 1962, se firmaje n'accordu nfra Sud Aviation (ogge "Aérospatiale") (Franza) e British Aircraft (ogge "British Aerospace") (Regno Unito) pe jognere 'e sfuorze e arrivà a custruere n'apparecchio supersònico 'e traspuorto. Dint' 'o 1963 l'apparecchio nuovo piggliaje 'o nomme 'e "Concorde" (Cuncordia). 'O mudelluzzo stàtico se presentaje dint' 'o 1965 durante 'o 26èsimu "Salone 'e ll'Aeronàutica e d' 'o Spazzio" a Le Bourget, 'n Franza. 'O primmo volo d' 'o protòtipo franzese abbenne 'o 2 'e marzo 1969, mentre 'o 4 'e nuvembre 1970 vola p''a primma vota a velocitate Mach 2.

'O Concorde trasette ufficiarmente 'n servizzio 'o 21 'e jennaro 1976 ch' 'e linee Parigge-Dakar-Rio de Janeiro e Londra-Bahrain; 'o nuvembre 'e l'anno doppo nizziajeno 'e vule verso Nova York.

'O 20 'e aprile 1979 trasette n servizzio l'ùrtemo Concorde produciuto.

Ô principio, se penzàje 'e nne custruì nu centinaro e, nfatte, assaje cumpagnìe aèree se mìsero n lista ppe ll'accattà, macari l'Alitalia pe ll'Italia, ma 'e mericane cce boicottajeno dicenno ca è troppo rummoroso e nquina, chiudeno 'e suje scale e facenno n modo 'e fà pèrdere cuntratte. Ma 'e duje guverne francese e ngrese obbligajeno 'e soje cumpagnìe nazziunale a accattà armeno 10 apparecchi d'ognuno. Â fine, ne fujeno custrujute solo 16.

Nu Concorde 'e l'Air France

Durante 'a soja vita operativa, 'o Concorde ha stato prutagunista 'e nummaruse ncidente comme 'a pèrdita d' 'o timone 'o (14 'e aprile 1989) o 'a scuperta 'e prubbleme a ll'ale 'e tutte 7 Concorde ngrise 'o (24 'e giugnetto 2000).

L'episodio negativo cchiù mpurtante abbenne 'o 25 'e giugnetto 2000 quanno cascaje, sùbbito doppo 'o decollo 'a ll'ariupuorto Roissy-Charles De Gaulle 'e Parigge, n'apparecchio 'e ll'Air France cu 113 persone a bordo. Tutte 'e passaggire d' 'o volo AF4590 muretteno. 'E ndaggene dicetteno 'e nu piezzo metàlleco perduto 'a n'apparecchio merecano ca facette scuppià na gomma d' 'o Concorde e mise fuoco 'o motore.

Cu ste fatte, British Airways e Air France decidetteno 'e suspènnere tempuraniamente 'e vule che arricuminzajeno poi 'o 7 'e nuvèmbre 2001 pe terminà definitivamente 'o 30 'e ottobre 2003.

'A granne àquila d'argento fuje 'n grado d'arrivà a Nova York tre ore primma rispetto a l'ora 'e partuta (grazzie ô joco d' 'e fuse urarie) 'n quanto vulava a 2,2 vote 'a velocitate d' 'o suono.


Jonte esterne